(10. kolo) FC ŠTK 1914 Šamorín - FC VSS Košice Streda 24.5.2017 17:00

AKO SA TO ZAČALO

22. listopadu 2007 v 22:31 |  KLUB
Futbalový štadión vo Všešportovom areáli v Košiciach, kde majú svoj domov futbalisti 1. FC. Do užívania bol slávnostne odovzdaný 10. marca 1976, keď sa pred 40 000 divákmi hralo na jeho trávniku prvé medzištátne stretnutie ČSSR - ZSSR, ktoré sa skončilo nerozhodne 2:2. Odvtedy sa na tomto štadióne predstavili reprezentácie Maďarska, Islandu, Faerských ostrovov, Rumunska, Cypru, Ruska, Azerbajdžanu, Izraela a posledným zápasom bol súboj Slovenska s Rumunskom dňa 15. novembra 1995, v ktorom naši reprezentanti prehrali 0:2.

Od druhej polovice osemdesiatych rokov - konkrétne od leta 1986 - nemali Košice v najvyšiej futbalovej sútaži ani jediného zástupcu. Kríza sa prehlbovala, no napriek tomu sa v ročníku 1991/92 popri VSS a Lokomotíve objavili v 1. SNL i VSŽ, a dokonca prevzali v košickom trojlístku vedúcu úlohu. Kým však tieto celky súperili o vedúcu pozíciu na mestskom piesočku, zatial im postup vyfúkla Nitra, a tak sa pokus o návrat do I. ligy opät nevydaril. Azda dobre, že sa tak stalo, pretože vo VSŽ si uvedomili ako prví, že roztrieštené sily nepomôžu nikomu. Na ich pôde sa zrodila myšlienka založit prvý profesionálny mestský klub, ktorý by navrátil Košiciam starú slávu. Keďže našla divnú pôdu aj vo VSS, ktoré v tom čase už finančne "vykrvácali", a napokon priklepli aj na samotnom magistráte, všetko malo rýchly spád. Po splnení všetkých potrebných podmienok 12. júna 1992 zaregistrovali na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky nový klub 1. FC Košice, ktorý dostal od strojárov do vienka miesto v 1. SNL, a hoci v inom vydaní, stal sa nepriamo pokračovatelom nielen ich tradície. Spomínané fakty zrodu zvýrazňujú aj symboly na klubovej zástavke - oranžová farba prezentuje otca myšlienky a hlavného sponzora VSŽ, modrá a žltá pripomína ochotu VSS, a že ide naozaj o mestský klub, to dokazuje aj erb Košíc v zástavke a odznaku klubu.
Po oficiálnom vzniku musel nový profesionálny klub vysúkal rukávy a začal vlastne od piky. Košický divák sníval o dobrom futbale, ale talentovaní hráči Majoroš, Timko, R. Pivarník, šmelko a Tomko z metropoly východu už dávno predtým zutekali, takže 1. FC prišiel na akési zrúcanisko bývalej bašty. Navyše, zo začiatku tu bola aj akási dvojkožajnost, pretože funkcionári VSS a VSŽ zasahovali do činnosti nového klubu, hoci už nemali na to žiadne právo. To, pochopitelne, v tom čase ešte len oranžovo-modrí, potrebovali najmenej, ved museli vytvorit silný kolektív. Zo 40 priemerných hráčov z farieb železiarov a strojárov to bolo velmi lahké. K mužstvu prišiel tréner Ján Zachar. Ten sa vtedy rozhodol pre tento hráčsky kolektív: Olejár, Pilip, Saxa, šimčák, Blahuliak, Kánassy, Cifranič, Furda, Babinčák, Vigaz (prišiel zo žiliny) - Vágner, O. Daňko, Vulušič, Belák (prestúpil z Nitry), Ištók (hostoval z Lokomotívy) - Menga, Ungvolgyi, Kosiar, Kolár, Pobegajev, J. Sovič. Počas sútaže sa v ňom objavil ešte Kasana z Lokomotívy,Stachura a Ďurica. Vstup do sezóny sa nevydaril mužstvu najlepšie, takže neprajníci mali hit o krátkej existencii klubu. Pravda, mnohí si neuvedomovali, že kým iní už dolaďovali súhru, 1. FC uzavrel ešte len výber, a keďže v ňom boli hráči z VSS, VSŽ, Lokomotívy a iných klubov, všetko chcelo svoj čas. Hoci kolektív prehral prvý zápas v Banskej Bystrici 0:3, postupne sa prebojoval na čelo a v eláne ho pribrzdila až správa, že vítaz 1. SNL už nepostúpi do federálnej, ale iba do celoslovenskej 1. ligy. A keďže okrem vítaza sa dvere otvárali ešte aj dalším piatim celkom, zapôsobilo to na mužstvo negatívne. Postupne sa však prebralo z letargie a do najvyšiej sútaže postúpilo ako vítaz 1. SNL. Na záver sezóny sa mužstvo ukázalo kondične i v hre na výške a dosiahlo ovela viac, ako sa od neho očakávalo. Najskôr vyhralo 19. mája Slovenský pohár, ked v Rimavskej Sobote pred 8000 divákmi remizovalo s DAC Dunajská Streda 0:0. Kedže gól nepadol ani v predĺžení, rad prišiel na jedenástky. Náš kolektív mal pevnejšie nervy a zvítazil zo značky bieleho boclu 5:4. Do stavu 4:4 ich obe mužstvá premieňali, vtedy však Lieskovský netrafil. Vzápätí Belák prekonal brankára Mentela a v našom tábore zavládla neopísatelná radost. Okrem posledného strelca jedenástky 1. FC ostatné jedenástky postupne premenil - Blahuliak, Furda, Daňko, Vágner. Pod vedením trénera Jána Zachara a jeho asistenta Jozefa štafuru hralo mužstvo v zostave: Olejár - šimčák, Furda, Blahuliak, Vágner - Belák, Ďurica (62. Pobegajev), J. Sovič, Stachura (15. Lapšanský) - 0. Daňko, Kolár. Pre zaujímavost, 1. FC vstúpil na pohárovú scénu až v 3. kole, v ktorom vyhral v Budkovciach 1:0, vo štvrtfinále zdolal gažu 2:0 a v dvojkolovom semifinále vyradil Lokomotívu Košice po výsledkoch 2:2 3:0.

Ako vítaz Slovenského pohára sa 1. FC Košice predstavil vo finále Čs. pohára v nedelu 6. júna v Poštornej na Morave. Pred zrakmi 5500 divákov a pred televíznymi kamerami rozdrvil vtedy novopečeného majstra ČSFR a najlepšie mužstvo čs. futbalovej histórie železnú Spartu Praha 5:1 (2:1). V tomto stretnutí naši oranžovo-modrí ešte ako účastníci druhej najvyšiej sútaže excelovali nad letnianskym celkom "našpikovaným" reprezentantmi taktickou a hernou disciplínou, rýchlostou, a hlavne streleckou pohotovostou. Po dva góly strelili Pobegajev a O. Daňko (jeden z 11 m), jeden dal Vágner, za Spartu znížil za stavu 2:0 Vonášek. Velký aplauz si vyslúžili títo hráči 1. FC: Olejár - Furda - šimčák, Blahulak, Vágner - Ďurica, O. Daňko, Stachura (73. Kasana), Belák - Kolár (85. J. Sovič), Pobegajev. Velká Sparta hrala v zostave: Kouba - Chovanec- Novotný, Vrabec - Nemec, Nedvěd (46. Dvirník), Frýdek, Svoboda, Bílek - Kožlej (74. Weiss), Vonášek. Táto senzácia sa rozletela do celej Európy a naše mužstvo dalo prvý raz vážne najavo, že je tu. Hoci malo nabitý program a súperi v 1. SNL začali túžit po jeho skalpe ako nikdy predtým, vďaka dobrej kondícii nenašli už v sútaži premožitela. A tak sa 1. FC nečakane výrazne a presvedčivo dostal na vrcholnú scénu, keď okrem vytýčeného ciela postúpil do 1. ligy z najvyšiieho stupienka vyhral i domáce poháre. Hlavne vítazstvo v poslednom federálnom pohári malo a má mimoriadnu hodnotu. Ten pohár je totiž náš a nik nám ho nevezme!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama