VSS KOŠICE

22. listopadu 2007 v 22:33 |  KLUB
Košice Najmä v prvej polovici sedemdesiatych rokov nebolo jednoduché dostať sa do základnej zostavy VSS, ba ani na svoj najobľúbenejší futbalový post. V hráčskom kádri na Solovjevovej ulici mali tréneri naozaj na výber, ale aj tak sa v časoch, keď konkurencia v žlto-modrých farbách nemala konca-kraja, iba 21-ročný obranca v spoločnosti Polláka, Strausza, Štafuru, či Daňka nestratil. Medzi ligových strojárov zavítal v ročníku 1974/75 a od jarnej sezóny skočil oboma nohami do veľkého futbalu. Tým mužom bol Ladislav Lipnický, ktorý ako nováčik odohral v odvete s výnimkou jedného zápasu všetky ostatné, takže mal naozaj presvedčivý vstup na našu vrcholnú scénu. Dnes sa to nezdá nič mimoriadne, ale bol to výrazný a pozoruhodný krok medzi vtedajšiu špičku, z ktorej sa na domácej scéne formoval budúci celok majstrov Európy.

Futbalista z neďalekej Nižnej Myšle debutoval v košických farbách v bezgólovom zápase proti Baníku v Ostrave, kde tréner Štefan Jačiansky poslal na trávnik túto zostavu: Baranec Králka, Hoholko, Battányi, Štovčík Štafura, Pollák, Daňko Angyal, Galis, Lipnický. V nasledujúcom kole doma nehral, ale na pražskom Bohemians, kde strojári prehrali 2:5, dal oba góly svojho mužstva, čo mu definitívne otvorilo brány do komnaty vrcholného futbalu. Aj v nasledujúcom stretnutí proti Nitre, v ktorom sa po prvý raz predstavil pred domácim publikom, sa pod víťazstvo 5:1 opäť podpísal dvoma gólmi. Spomíname ich zámerne, lebo štatistici mu za jarnú sezónu uvádzajú iba štyri góly, ale on rozvlnil sieť aj na Slavii a v domácej remíze 3:3 s Teplicami, takže úspešný poltucet na úvod nebol veru na zahodenie. Laco prežil v drese strojárov s názvom VSS, alebo ZŤS šesť ligových sezón.


V historickej tabuľke klubu, pochopiteľne, bez zápasov v nižšej súťaži sa zo 122 hráčov umiestnil so 156 stretnutiami na 11. mieste, pričom v ročníku 1977/78 pomohol v II. lige pod taktovkou Michala Vičana vybojovať mužstvu postup medzi elitu. Všimli sme si, že v dvoch ročníkoch odohral všetkých 30 zápasov, v jednom 28 a vo dvoch po 27 stretnutí, čo samo o sebe hovorí, že pre VSS bol tento hráč mimoriadne potrebný a osožný. Všimli si ho aj kormidelníci juniorskej reprezentácie do 23 rokov, za ktorú v roku 1975 nastúpil dvakrát. V meste Leninváros zdolala 14. októbra rovesníkov Maďarska 3:0 v zložení: P. Michálek Lipnický, Šajánek, Hamřík, Barmoš Bilský (P. Fecko), Štambacher, Slaný P. Herda (J. Kozák), Kroupa, J. Hajský, keď strelcami gólov boli P. Fecko, Štambacher, Kroupa. Presne o dva týždne neskôr zažil veľký zápas v Trnave. Patril medzi tých šťastlivcov, čo hrali kvalifikáciu ME s Anglickom. Pre zmenu nastúpili: P. Michalík Lipnický, Šajánek, Hamřík, Barmoš J. Kozák, Štambacher, Slaný P. Herda, Kroupa (zhodou okolnosti bol tento člen Klubu ligových kanonierov strelcom nášho gólu a prispel k remíze 1:1), J. Hajský.

Okrem 14 gólov, ktoré tento výborný futbalista strelil, vyhral so ZŤS v roku 1980 Slovenský pohár a o rok neskôr v dvojkolovom finále podľahli Dukle Banská Bystrica po výsledkoch 1:1 a 0:1. Neúspešná obhajoba trofeje ho zďaleka tak nemrzela, ako zostup z I. ligy, do ktorej sa už strojári nikdy nevrátili. Vôbec posledný ligový zápas zohrali žlto-modrí a s nimi aj Lipnický v Plzni, kde podľahli v záverečnom kole domácim 0:1 v zostave: Žiak Lipnický, Nemčický, Kuchár, Jutka, V. Chovanec, Benko, Grik, Norocký, Audi (Hodoško), Andrejko. Z VŠA, ktoré bolo sídlom strojárov už piaty rok, však neodišiel. Tri sezóny ešte obliekal ich dres v I. SNL, ale prvoligová scéna ostávala stále vzdialená. Tri krížiky už mal preč, nuž, rozhodol sa skončiť s veľkým futbalom.


Sympatický Laco, ktorý si zastal miesto takmer na každom poste, bol jednou z posledných významných postáv ešte z éry VSS. Vedel s loptou všeličo, a tak dobre, že nedal doslova zbohom futbalu, ale v role trénera odovzdáva svoje bohaté skúsenosti. Úspešne pracoval s mlaďou 1. FC, trénoval aj seniorskú rezervu tigrov, pôsobil v Rožňave, pracoval s výbermi východoslovenského regiónu, kus užitočnej roboty odviedol v Ďurkove. Napriek umeniu, ktoré ho roky v prvoligovom drese strojárov zdobilo, zostal vždy skromný a robí užitočnú osvetu vo futbalovom hnutí. Pri návale starosti čas plynie, až sa nechce veriť, že tento muž je ďalším čerstvým päťdesiatnikom. Rodný list však neklame, dátum 30. mája 1953 vyvracia všetky dohady. Nuž, Laco si zaslúži vinše zo všetkých strán, a k nim hlavne veľa zdravia, lebo súčasné futbalové pole aj jeho veľmi potrebuje.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama