Srpen 2008

MFK KOŠICE-MŠK ŽILINA

31. srpna 2008 v 21:33 ZAPASY
Corgoň liga - 7. kolo:
MFK Košice - MŠK Žilina 0:0
ŽK: 49. Štyvar (Žilina), rozhodovali: Olšiak - Csabay, Mókoš, 7815 divákov
Zostavy:
Košice: Putnocký - Školník, Kaminský, Džogan, Smrek - Viazanko (71. K. Kuzma), Kolbas, R. Cicman, R. Matič, Milinkovič (71. Lukáš Janič) - J. Novák
Žilina: D. Perniš - Pekarík, Vomáčka, Pečalka, Leitner - Belák (56. Rilke), Zd. Štrba, Jež, Vladavič - Adauto (69. Karoglan), Štyvar (87. Piaček)
Šláger 7. kola Corgoň ligy medzi prvými dvoma tímami tabuľky sa hral v Čermeli pred rekordnou návštevou 7815 divákov. V ideálnom počasí sa hral kvalitný futbal. Viac mali loptu na kopačkách Žilinčania, no vo vyloženejších šanciach sa objavovali častejšie domáci. Už v 3. minúte Matič vysunul Nováka, ktorý si nabehol za obrancov Žiliny, loptu mal však na dlhú nohu a Perniš jeho strelu chytil. V 20. minúte sa Novák presadil cez Pečalku, zvnútra šestnástky však tvrdou strelou opečiatkoval žrď. O chvíľu sa k prvej strele odhodlali aj hostia, Vladavičov pokus ale Putnocký kryl. Žilinčania mali už v tom čase viac z hry, no výsledkom ich snahy bol len ďalekonosný pokus Štrbu, ktorý Putnocký vyboxoval. V posledných sekundách prvého polčasu domáci Milinkovič z uhla pálil vedľa.
Po zmene strán začali o čosi aktívnejšie Košičania, no so strelami Ďzogana a Kolbasa nemal Perniš veľa starostí. Potom sa hra vrátila do starých koľají - Žilinčania diktovali tempo hry a Košičania vyčkávali na rýchle protiútoky. Košický brankár Putnocký mal dosť práce, ale s nebezpečnými strelami Ježa a hlavne Štrbu si poradil. Potom Košičania ožili, ale vo finálnej fáze im chýbala presnosť a sa na skóre už nič nezmenilo. Po bezgólovej remíze prišli Košičania vôbec o prvé body v aktuálnom ročníku Corgoň ligy, ale na čele tabuľky majú stále dvojbodový náskok pred Žilinou.
Hlasy:
Ján Kozák (tréner MFK Košice): "Rešpektujeme silu Žiliny, zodpovedne sme sa pripravili na tento zápas. Pred stretnutím by som bol s remízou spokojný, no vzhľadom na to, ako sa zápas vyvíjal, mohli sme aj vyhrať. Z tohto pohľadu som sklamaný, mali sme viac gólových príležitostí."
Pavel Vrba (tréner MŠK Žilina): "Obe mužstvá boli v tomto zápase zviazané taktikou. Nik nechcel dostať gól. Väčšie šance však mali domáci, keď dokonca trafili aj žrď. Vzhľadom na náš nahustený program sme s bodom spokojní."

PETRŽALKA-MFK KOŠICE

22. srpna 2008 v 21:07 ZAPASY
Corgoň liga 2008/09 - 6. kolo:
FC Artmedia Petržalka - MFK Košice 2:3 (2:2)
Góly: 18. J. Kozák ml. (z pok. kopu), 29. Saláta - 11. Milinkovič, 37. Viazanko, 74. L. Janič, ŽK: 26. Pedro Anderson, 48. Čišovský, 89. Saláta, 90. Patrik Mráz - 18. Putnocký, 77. Matič, rozhodovali: Hracho - Balko, Palušák, 750 divákov
Zostavy:
Artmedia: Kamenár - Čišovský, Burák, Saláta, Patrik Mráz - Pedro Anderson (74. Zb. Pospěch) - Obžera (79. Czinege), Guédé, J. Kozák ml., Cléber Nascimento - Oravec (55. Halenár)
Košice: Putnocký - Školník, Kaminský, Džogan, Smrek - Viazanko (66. K. Kuzma), Kolbas, N. Matič (78. Juhár), R. Cicman - Milinkovič (59. L. Janič), J. Novák
Skóre duelu úradujúceho majstra s lídrom Corgoň ligy otvoril v 11. min hosťujúci Milinkovič technickou strelou do vzdialenejšieho rohu Kamenárovej bránky. O tri minúty neskôr ten istý hráč tvrdo vystrelil a domáci gólman jeho pokus odvrátil na roh. Po štvrťhodine hry do razantnej Novákovej strely v poslednej chvíli skočil Burák a poslal loptu do bezpečia. Petržalka vyrovnala v 18. min Kozákom z pokutového kopu, ktorý rozhodca nariadil za faul brankára Putnockého na prenikajúceho Obžeru. O chvíľu neskôr chýbali Cléberovej strele iba centimetre, aby skončila v košickej sieti. Následne pozornosť pútali súboje Milinkoviča s Kamenárom, z ktorého brankár Artmedie vyšiel trikrát víťazne. Na druhej strane v 27. min Cléber trafil iba žrď košickej bránky po peknej prihrávke Obžeru. Cléber mal podiel aj na vedúcom góle Artmedie, keď jeho pekný center Saláta hlavou umiestnil za chrbát Putnockého. Lahôdkou pre divákov bola akcia Viazanka v 37. min, ktorý krásnou technickou strelou prekonal Kamenára - 2:2.
Po zmene strán sa Viazanko opäť pokúšal o podobný husársky kúsok, teda o prehodenie Kamenára z vnútra pokutového územia, no tentoraz sa mu skórovať nepodarilo. Tretí rozhodujúci gól stretnutia dosiahol v 74. min striedajúci Janič, ktorý šikovne prešiel cez obrancov Petržalky a zblízka upravil na 3:2 pre Košice. Na úspechu Košíc má veľký podiel brankár Putnocký, ktorý v 70. min chytil strelu Halenára a o osem minút neskôr si poradil aj s prispením šťastia s opakovanou strelou Kozáka.
Hlasy:
Vladimír Weiss (tréner Artmedie): "Košice dali o jeden gól navyše a preto vyhrali. Myslím si, že pre divákov to bolo príťažlivé stretnutie, veď padlo päť gólov. Niektoré z nich, najmä góly víťazov boli na slovenskú ligu málo vídané. Najmä presný zásah Milinkoviča bol ukážkový. My sme sa snažili, pretože sme vedeli, že Košice sú momentálne vo vynikajúcej forme. Chceli sme s nimi uhrať úspešný výsledok, no tentoraz to nevyšlo."
Ján Kozák st. (tréner Košíc): "Neviem, prečo moji hráči boli prvých desať minút takí nervózni, pretože ja som vedel, že v Bratislave nemusíme iba remizovať, ale môžeme aj vyhrať. Myslím si, že v I. polčase sme boli lepší, hrali sme veľmi dobre, čoho dôkazom boli aj dva góly, ktoré sme dosiahli. Najmä ten Viazankov nám pomohol, pretože cez prestávku som mal dosť času presvedčiť hráčov, že môžu v Bratislave vyhrať. Som rád, že to takto dopadlo, pretože po šiestich kolách máme plný počet bodov, futbal si užívam a som rád, že moji mladí hráči predvádzajú pekný futbal. Víťazstvo nad Petržalkou je veľmi cenné."

MFK KOŠICE-ZLATÉ MORAVCE

16. srpna 2008 v 22:52 ZAPASY
MFK Košice - FC ViOn Zlaté Moravce 2:1 (2:0)
Góly: 32. a 45. Kolbas (oba z pok. kopu) - 87. Ščepko, ŽK: 47. Milinkovič (Košice), rozhodovali: Šuniar - Sluk, Brendza, 2540 divákov
Zostavy:
Košice: Putnocký - Školník, Kaminský, Džogan, Smrek - R. Cicman (77. Škutka), Kolbas, N. Matič - Viazanko (61. Serečin), Milinkovič (61. K. Kuzma), J. Novák
Zlaté Moravce: Bolek - Peter Farkaš (74. Žembera), B. Bajza, Mores, Klabal - Ondrejka, Kuračka, Náther (85. Hözl), Minarčík - Candrák, Ščepko
Košičania sa aj naďalej vezú na víťaznej vlne. Zvíťazili aj v piatom stretnutí v rade, tentokrát doma zdolali Zlaté Moravce. Hostia im situáciu veľmi uľahčili. Počas celého stretnutia si vypracovali len jednu vážnejšiu príležitosť, ktorú v závere duelu aj premeneili.
Domáci sa mohli ujať vedenia už v 6. min, keď sa k odrazenej lopte dostal Kaminský, no zblízka nedokázal prekonať hosťujúceho brankára. Po štvrťhodine hry našiel Viazanko centrovanou loptou Nováka, jeho hlavička len tesne minula spojnicu Bolekovej svätyne. Ľavá obrana Zlatomoravčanov horela počas celého zápasu. Najmä Viazanko si na ľavej strane robil, čo chcel. Tak aj padli oba góly v prvom polčase, keď sa Viazanko v priebehu troch minút nebojácne prebil do pokutového územia. Najprv v 41. min Farkaš a vzápätí v 43. min aj Bajza ho zastavili len za cenu nedovoleného zákroku. Oba pokutové kopy Kolbas s prehľadom premenil.
Po zmene strán sa obraz hry nezmenil. Košičania mali jednoznačne navrch. Hostia sa k šestnástke dostávali len sporadicky. Košičania neustále ohrozovali bránku hostí. Milinkovičov strieľaný center nenašiel adresáta. Nepresadil sa ani Novák, ktorý išiel sám na Boleka, ale ten skvele zasiahol.
Tri minúty pred koncom sa hosťom podarila rýchla akcia, na konci ktorej bol Ščepko a v závere zdramatizoval koncovku stretnutia. Košičania si však už víťazstvo nenechali ujsť.
Hlasy:
Ján Kozák st. (tréner Košíc): "Zaslúžene sme vyhrali, v stretnutí sme boli lepším mužstvom. Na každé víťazstvo sa však musíme stále viac narobiť. Súper ma prekvapil svojou bojovnosťou, jeho hráči išli naplno až do poslednej minúty zápasu. My sme mali dosť šancí na to, aby sme zvíťazili aj vyšším gólovým rozdielom."
Ľubomír Moravčík (tréner Zlatých Moraviec): "Gratulujem Košiciam nielen k víťazstvu, ale aj k pätnástim bodom. Majú technicky vyspelejšie mužstvo a to bol najväčší rozdiel v dnešnom stretnutí medzi oboma tímami. Moji hráči sa nevzdávali, bojovali až do konca a v závere duelu sa im podarilo aj skórovať. Ich prístup v tomto stretnutí si veľmi vážim."

ŠTEFAN JAČIANSKY

14. srpna 2008 v 22:21 KLUB
Košice Štadión na Solovjevovej ulici praskal v minulosti neraz vo švíkoch. VSS ponúkali náročným divákom najkrajšie kapitoly z krásy hry, nezvyčajné kúzlo s loptou, takže môj starší kolega a veľký znalec futbalu Ján Novák ich výstižne prekrstil na východoslovenských Brazílčanov. Medzi takéto skvosty metropoly východu patril bezpochyby aj útočník Jaroslav Boroš. Bol to skvelý technik, akých ani v tých časoch nebolo veľa. Chýbal mu vari už len dres kanárikov, čo terajšej generácii prezrádza o ňom azda všetko. Rodák z Vranova nad Topľou sa narodil 1. januára 1947. Tam začal hrať za žiakov, neskôr si obliekol dres dorastu. Vtedy ho viedol tréner Július Ocilka, ktorý nebol rodený futbalový odborník. Dlho sa venoval turistike a k hre na zelených trávnikoch sa dostal náhodne a z núdze. Jemnému technikovi Jarovi to však neprekážalo. Herne rýchlo rástol, ale jeho príchod z vranovského áčka do Košíc mal trochu dlhšiu históriu. Vysvetlil ju slovami:

"Trénerovi VSS Košice Štefanovi Jačianskemu ma vytypovali traja bývalí hráči Slovana. Najskôr ho na mňa upozornil Kráľ, ktorý trénoval Svit, slovami: ´ Vo Vranove majú šikovného útočníka. Berte ho, kým ho nezoberú iní ´. Potom sme hrali v Kežmarku, kde v tom čase trénoval Tono Moravčík, ktorý taktiež zavolal na VSS... ´ Pišta, nemeškajte, lebo prídete o dobrého futbalistu. ´ Ani si už nespomeniem, kto bol tým tretím, ale po týchto avízach som sa dostal do Košíc." Ako 18-ročný sa objavil v žlto-modrých farbách na prvoligovej scéne v ročníku 1965/66, keď tréner Š. Jačiansky odvážne omladil mužstvo viacerými nádejnými hráčmi, medzi ktorými okrem Boroša pútali pozornosť i ďalšie nové tváre Š. Jutka, Pollák, Desiatnik, či Hoholko. Okrem nich káder tvorili brankár Švajlen, ďalej Pavlík, Š. Tóth, Csákvári, Piršč, Šomoši, Felszeghy, Gacek, T. Tóth, Mravec, Müller, Kánássy a Smetana. Zmeny VSS neuškodili, a hoci skončili na deviatej priečke, korektúry v kádri boli predzvesťou, že aj v Košiciach snívajú o krajších a radostnejších futbalových rokoch. Túto nádej umocňovala i skutočnosť, že sa po vojenčine vráti do kolektívu kanonier Strausz. Preto ani neprekvapilo, že počas jeho neprítomnosti prišiel v ďalšej sezóne do útoku Scherer, navyše zadné rady posilnili Pivarník a od jarnej časti súťaže i Bomba. Aj keď mužstvo skončilo na 8. mieste, v ročníku 1967/68 sa už vyšplhalo na piaty stupienok. Stále viac začal pútať aj mladý Vranovčan. Nie je bez zaujímavosti, že v reprezentácii debutoval netradične najskôr v olympijskom tíme, potom v áčku a až nakoniec v drese ČSSR "23". Po dvoch zápasoch v tíme olympionikov ho tréner Jozef Marko pozval na kvalifikáciu o postup na ME´68 proti Španielom. "Reprezentanti hrali v Košiciach proti VSS prípravné stretnutie. Tuším, že zápas sa skončil 1:1, hra sa mi veľmi darila, dal som aj gól. Zrejme to zavážilo, pretože tréner ma hneď povolal, ale možno toto rýchle rozhodnutie ani nebolo dobré. Začal ma totiž pobolievať sval, nebol som celkom fit, nemohol som teda podať ani plnohodnotný výkon." Ku kvalifikácii ME proti Španielsku, na ktorú ČSSR nastúpila 22. októbra 1967 v Madride, hodno dodať, že domáci pred 50 tisíc divákmi vyhrali 2:1 gólmi Pirriho a Garateho, kým za našich znížil štvrťhodinu pred koncom Kuna. Hrali sme v zostave: Viktor Lála, A. Horváth, Popluhár, Táborský Geleta, Kuna B. Veselý, Szikora, V. Masný, Boroš. Jaro bol jediným východniarom v mužstve a súčasne aj rýdzim nováčikom. Aj keď konkurencia v tom čase bola veľká, nečakal, že po premiére sa do áčka na oficiálny zápas už viac nedostane. Až po dueli v Španielsku nastúpil útočník strojárov 15. novembra 1967 v Plevene v mužstve do 23 rokov proti bulharským rovesníkom. Naši prehrali 1:2, keď okrem neho z VSS hrali ešte Pivarník a Pollák. Dres OH tímu dostal prvý raz do rúk 21. mája 1967 v Plzni. Debut oslávil aj s malým jubileom, pretože bezgólový duel s Poľskom bol 25., ktorý v ten deň zohrala čs. olympijská reprezentácia. Rovnaký výsledok so striedajúcim Borošom dosiahla aj o štyri dni neskôr v Prahe proti Maďarom. Tretí zápas odohral 3. januára 1968 na turnaji v Lime, kde ho v bezgólovom zápase so ZSSR striedal Nedorost. V predposlednej príprave na OH vyhrali naši 1. augusta 1968 v Hradci Králové nad Japonskom 3:1, keď góly do súperovej siete strelili Stratil, Boroš a M. Král. Čs. výprava letela v septembri po taktovkou trénera Václava Blažejovského na Hry pod Popocatépetlom v tomto zložení: Antonín Kramerius, Július Holeš Josef Linhart, Stanislav Jarábek, Jiří Večerek, Peter Mutkovič, Josef Bouška, Ladislav Pajerchin, Dušan Bartovič, Jaroslav Findejs, Miloš Herbst, Stanislav Štrunc, Ladislav Petráš, Pavel Stratil, Miroslav Král, Jaroslav Boroš, Mikuláš Krnáč a Jozef Jarabinský. Fanúšikovia futbalu očakávali, že po striebre na OH 1964 naši budú opäť úspešní. Lenže v prvom zápase v skupine 14. októbra podľahli Guatemale 0:1. Keď táto správa z Guadalajary zavítala do tlačového strediska, nik jej neveril, ale bola to napokon tŕpka a tvrdá realita. Po takmer štyroch desaťročiach ju Jaro vidí takto: "Význam olympiády doma nik nedocenil. Počas nej totiž zväz ligu neprerušil, ale ani nechcel nikoho výraznejšie oslabiť. A tak tréner Blažejovský dostal za úlohu nominovať z jednotlivých klubov jedného, maximálne dvoch hráčov. Aj po rokoch tvrdím, že to bolo nešťastné riešenie. Nemali sme žiadnu kostru mužstva, a hoci v ňom nechýbali individuality, bez pevného základu bolo iba akési pozliepané. Hráči spolu veľa nehrali a to všetko rozhodlo hneď v prvom zápase s Guatemalou. Prehra signalizovala predzvesť nášho rýchleho konca." O dva dni neskôr nastúpila na tom istom trávniku čs. reprezentácia proti Bulharsku v zložení: Kramerius (Holeš) Večerek, J. Linhart, J. Bouška, Mutkovič Findejs (Bartovič), Pajerchin M. Král, Petráš, Boroš, Jarabinský. Gólmi Petráša a Jarabinského naši viedli 2:0, a tak postup mali ešte na dosah rúk. Lenže Bulhari vyrovnali a po výsledku 2:2 si na čs. účet spolu s Guatemalou zabezpečili účasť vo štvrťfinále... Vráťme sa do VSS Košice, kde Boroš zo svojich dvanástich prvoligových sezón prežil jedenásť. Na čo si počas účinkovania medzi strojármi dodnes spomína najradšej? "Predovšetkým na kolektív. Zišla sa totiž výborná partia hráčov z Košíc a z okolia teda Michaloviec, Vranova, Strážskeho, či Trebišova. Všetko to najlepšie, čo v tom čase na východe vyrástlo, dali funkcionári VSS dokopy. Ako východniari boli sme si bližší, cítili sme, že máme priaznivcov prakticky v celom regióne, ktorí nás na Solovjevovu chodili povzbudzovať. Aspoň dva-tri roky to všade brali asi tak, že je to náš chlapec, u nás vyrástol a hrával, poďme sa na neho pozrieť a povzbudiť ho." Kolektív strojárov často obsadzoval bezstarostný stred pelotónu. Pod Venglošovou taktovkou mal v ročníku 1970/71 blízko k titulu, avšak s najkrajšou hernou ponukou obsadil v pelotóne 2. miesto. O rok na to skončil štvrtý a v ročníku 1972/73 tretí... Boli to najúspešnejšie roky žlto-modrých, ktorých hra z tohto obdobia oslovila košických fanúšikov vari najviac. "Myslím si, že to bolo aj tým, že toto mužstvo sa vytvorilo prirodzeným spôsobom, predovšetkým z generácie povojnových ročníkov 1947 a 1948, teda chlapcov, čo od detstva nepoznali nič iné iba futbal. Boli sme jednoducho iní..." O Borošovi mnohí vedia, že bol jeden z málo futbalistov, ktorý počas štúdia nepotreboval žiadnu pomoc, či protekciu. Pritom študoval na Elektrotechnickej fakulte v Košiciach, a to pri stále väčších nárokoch na futbal, nebolo veru lízať med. Sám o študentských rokoch hovorí: "Hoci sa mi darilo, ja som si aj pri úspechoch uvedomoval, že človek naveky hrať nebude, čo bola možno chyba. Navyše, elektrika ma bavila, sem-tam som oklamal futbal, čo netajím, ale zvládol som jedno i druhé. Vtedy neboli také časy, že sa hráč mohol spoliehať na to, že si v ligovom drese zarobí toľko, že hra ho potom uživí až do staroby, alebo umožní mu podnikať ako dnes. Človek vedel, že môže odohrať tých desať rokov, a čo potom?" Mal tridsať a pol roka, keď s futbalom skončil. Na vrcholnej scéne nastúpil v 236. zápasoch a nastrieľal v nich 45 gólov. Posledných šesť prvoligových minút odohral na jar 1977 v záverečnom 30. jarnom kole proti Trnave (2:2), po ktorom strojári rok hrali v I. SNL. O futbal sa zaujíma stále. Ak zavíta do Košíc Slovan, Petržalka alebo iný príťažlivejší súper, ide sa pozrieť na zápas, ale nie je taký, že musí vidieť všetko. Na chvíľu sme sa pristavili aj pri jeho tréneroch. "Dvaja mi ostali natrvalo v pamäti. Konkrétne Štefan Jačiansky, u ktorého som v lige začínal. Ako dobrý stratég a psychológ, našiel si vždy spôsob, ako dostať z hráča maximum. Druhým bol Jozef Vengloš, ktorý vedel, čo chce. Napokon, za jeho éry dosiahlo naše mužstvo najlepšie výsledky." Práve na toto obdobie všetci strojári najradšej spomínajú. Jaro nie je výnimkou. On vlastne včerajšou šesťdesiatkou otvoril festival jubilejných osláv, ktorý v roku 2007 je v znamení hráčov VSS, takže to bude dostatočný dôvod na spomienky i oživenie nevšednej a krásnej futbalovej éry.

DUNAJSKA STREDA-MFK KOŠICE

8. srpna 2008 v 21:03 ZAPASY
Corgoň liga - 4. kolo:
DAC 1904 Dunajská Streda - MFK Košice 1:3 (0:1)
Góly: 81. Kweuke - 43. R. Cicman, 48. a 63. J. Novák, ŽK: 35. Plantič (Dun. Streda), rozhodovali: Samotný - Csabay, Kubačka, 5000 divákov
Zostavy:
Dunajská Streda: Ján Novota - Regedei, K. Németh, Gerich, M. Kováč - Plantič (67. Opoku), L. Zápotoka (59. Boya), Abena, Moughfire - Dragičevič (54. Landerl), Kweuke
Košice: Putnocký - Školník, Kaminský, Džogan, Smrek - Viazanko (76. K. Kuzma), N. Matič (88. Serečin), R. Cicman, Kolbas, Milinkovič (61. L. Janič) - J. Novák
Zdalo sa, že rozostavenie Košíc je až príliš opatrné, nakoľko sa Ján Novák pohyboval v útoku na prvý pohľad iba sám. Po zápase je potrebné uviesť, že tento taktický ťah a neúčasť domáceho organizátora Pinteho spravil svoje a Košičania si umnou taktickou hrou odviezli zo Žitného ostrova napokon tri body.
Prvú tutovku obojstranne otvoreného a útočného futbalu premárnil Srb Dragičevič v domácom drese, keď perfektný center Francúza Moughfira poslal hlavou z troch metrov nikým nekrytý trestuhodne vedľa. Ďalšiu peknú kombináciu zakončil strelou z uhla Plantič, keď dvaja spoluhráči márne pred Putnockým čakali na jeho prihrávku. V závere prvého dejstva inak dobre strážený Kamerunčan Kweuke trojnásobne nevyužil Plantičovu a vzápätí aj Dragičevičove dve prihrávky. Táto skutočnosť sa tímu DAC vypomstila. Po ôsmom rohovom kope Košičanov a chybe Mateja Kováča sa gólovo presadil Róbert Cicman, keď jeho prudká a presná hlavička prekvapila Jána Novotu - 0:1.
Po zmene strán sa o vyrovnanie snažil smoliar Dragičevič, jeho hlavičku však vyškriabal na roh pozorný Putnocký. Hneď z protiútoku udreli na brejky čakajúci hostia, keď Novák bez problémov prešprintoval Gericha a vedľa vybiehajúceho Novotu poľahky zavesil pod brvno - 0:2. Domácemu Dragičevičovi nebolo ani tretíkrát súdené dať gól, a tak znovu udreli Košičania. Najlepší hráč na ihrisku Novák využil po Cicmanovom umnom posunutí smiešnu chybu domácej obrany na ďalší úspešný zásah, čím predčasne rozhodol o osude troch bodov v tomto stretnutí. Sympatický tlak DAC v už stratenom zápase priniesol po Moughfirovom pase a Kweukeho dokopnutí iba kozmetickú úpravu výsledku.
Milan Djuričič (tréner Dunajskej Stredy): "Stále budujeme mužstvo. Spravili sme obrovské chyby, čo súper umnou hrou potrestal a tým pádom zaslúžene zvíťazil. My sme oprávnene stratili všetky tri body, gratulujem súperovi."
Ján Kozák st. (tréner Košíc): "Videli sme Dunajskú Stredu hrať proti Trnave a veľmi dobre zahrala aj na Slovane, preto sme sa dostatočne pripravili. Vedeli sme o slabinách DAC, čo sme sa snažili využiť. Som spokojný, ale musíme byť stále na zemi. Prídu určite aj horšie časy, nakoľko máme veľmi mladé mužstvo."

MFK KOŠICE-DUBNICA

2. srpna 2008 v 21:42 ZAPASY
Corgoň liga 2008/09 - 3. kolo:
MFK Košice - MFK Dubnica 3:1 (1:1)
Góly: 14. Nosek (vlastný), 73. J. Novák, 78. Kaminský - 13. Nosek, ŽK: 15. Školník, 73. J. Novák - 56. Držík, 68. Špendla, 76. Seye, 83. Obert, rozhodovali: P. Hrčka - D. Hrčka, Kubačka, 1825 divákov
Zostavy:
Košice: Putnocký - Školník, Kaminský, Džogan (65. K. Kuzma), Smrek - R. Cicman - N. Matič (59. Serečin), Kolbas - Viazanko, J. Novák, Milinkovič (69. L. Janič)
Dubnica: R. Zajac - Pleva, Špendla, Nosek, Zapalač (58. Grendel) - Obert, Držík, Chmelík (81. Jánošík), J. Zápotoka (73. T. Zápotoka) - Porázik, Seye
Dve gólové vlny videli diváci v Čermeli. V prvom polčase padli dva góly za necelých 60 sekúnd, po obrátke pribudli ďalšie dva presné zásahy za päť minút. Už v 6. min mal vyloženú šancu po Matičovej dlhej lopte Novák, keď preloboval brankára Zajaca, ale lopta pristála na žrdi. V 12. min na opačnej strane Obertovu strelu Putnocký vyrazil tiež len na žrď a odrazenú loptu J. Zápotoka napálil len do Putnockého. Onedlho zahrávali Dubničania z pravej strany, na Zápotokovu strelu si najlepšie nabehol Nosek a hlavou skóroval - 0:1. Neubehla ani minúta a tento dubnický hráč bol opäť pri gólovej akcii. Žiaľ pre hostí, tentoraz mieril do vlastnej bránky, keď tečoval Školníkov center - 1:1. V 37. min mali hostia veľkú šancu, keď Nosek na dvakrát z 10 m neprestrelil loptu do siete.
Po zmene strán najprv zaujali dva priame kopy domácich, ktoré skončili v náručí Zajaca. V 73. min striedajúci Kuzma pekne vysunul v šestnástke kanoniera Košíc Nováka a ten strelil druhý gól domácich. O dve minúty neskôr mohli Považania vyrovnať, napokon však iba zvonila žŕdka Putnockého bránky. V 78. min išiel Porázik sám na brankára domáceho tímu, no v rozhodujúcom okamihu mu lopta odskočila od nohy. Tretí gól Košičanov padol po priamom kope z pravej strany, keď si na Serečinov center dobre nabehol Kaminský a hlavou zvýšil na 3:1. Do konca zápasu sa už nič vážnejšie nestalo a výsledok sa už nezmenil.
Hlasy:
Ján Kozák st. (tréner Košíc): "Dubnica nemá mužstvo, aby prehrala tri zápasy po sebe. My zasa nemáme tím, aby sme vyhrali všetky tri stretnutia za sebou. Preto som veľmi spokojný. Sklamaný som však z defenzívnej činnosti. Po treťom góle sme sa už uvoľnili a hrali sme pekný futbal. Škoda, že nebolo viac divákov."
Juraj Bútora (tréner Dubnice): "Chceli sme v Košiciach zabodovať. Žiaľ, nezvládli sme dva zlomové momenty. Najprv, keď sme strelili vedúci gól a vzápätí inkasovali vlastný a po prestávke za stavu 1:2 Obert trafil do žrde a Porázik v samostatnom úniku neskóroval. Hneď nato sme inkasovali rozhodujúci gól. Musíme popracovať na defenzíve, osem gólov na tri stretnutia je veľa."