CHULIGÁNI

2. prosince 2008 v 13:40 |  FANS
Nedávny incident v Dunajskej Strede je len vyvrcholením dlhotrvajúcich problémov na slovenských futbalových štadiónoch. Predchádzali mu poškodené tartanové dráhy, vytrhané sedačky, či zranení fanúšikovia. Zmysel futbalu sa dostáva do úzadia a celé Slovensko hovorí len o jedinom - chuligánoch. Nespratníci, skrývajúci sa za farby svojho klubu a za sa masu s cieľom vyvolať nepokoje, chlapci z rozvrátených rodín kompenzujúci si svoje trápenie z reálneho života, alebo adrenalínoví športovci? O kom vlastne rozprávame, keď používame spojenie slovenský chuligán?
Chuligáni...
Chuligánov rozlišuje od ostatných návštevníkov futbalových zápasov väčšinou cieľ, s ktorým prišli na štadión. Kým bežní diváci si radi pozrú výkon svojich miláčikov a rozoberajú predvádzanú hru so svojimi prísediacimi, výtržníci v slovenských pomeroch prídu na futbal, aby sa stretli so svojou "partiou" a dohodli sa na nejakej akcii.
Organizované skupiny chuligánov sa v našej krajine začali formovať na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Kým vtedajšie gangy sa často stretávali vsúbojoch na uliciach a priamo na štadióne, v priebehu rokov sa aj v súvislosti s rozmachom techniky a bezpečnostných opatrení ich spôsoby zmenili. Akcie sú detailne organizované, menej spontánne a čo je najdôležitejšie - znepriatelené gangy sa na bitkách dohovárajú cez telefón alebo prostredníctvom internetu. Kým v minulosti si to bandy dvoch klubov často rozdali priamo uprostred ulice pri náhodnom stretnutí, dnes sa zainteresovaní ľudia z oboch táborov dohodnú na strete na odľahlom mieste, zvyčajne vzdialenom od štadióna a pobijú sa tam. Aj preto sa o nich bežne informovaný človek len ťažko dozvie.
Spomínané akcie majú svoje pravidlá. Na rozdiel od susedného Poľska, kde je fenomén chuligánstva aj napriek prísnym zákonom a opatreniam veľmi rozšírený, nikdy pri súboji nedochádza k použitiu zbraní. Taktiež často platí dohoda o dodržaní počtov, alebo o nedokopávaní - to znamená, že keď sa niekto ocitne po súboji na zemi, súperi ho nechajú na pokoji. Časté sú prípady, že po takejto bitke si obe "bandy" na diaľku zatlieskajú a podajú si ruky. Práve pre zvýšené bezpečnostné opatrenia v blízkosti štadiónov prešli takmer všetci slovenskí chuligáni na tento spôsob boja a spontánne strety v uliciach alebo na štadióne sa tak už vôbec nedejú. Ojedinelým prípadom bolo pred rokom vniknutie radikálov z radov Slovana na štadión v Trenčíne, kde napadli domáci "kotol" a zobrali vlajku visiacu na plote. Tu však bola akcia motivovaná čisto politicky, keďže o chuligánoch Slovana je známe, že veľký počet z nich sympatizuje s neonacizmom a o Trenčanoch naopak ich antifašistické zmýšľanie.
Ako je to na Slovensku?
Najsilnejším, najrešpektovanejším, najaktívnejším a najpočetnejším chuligánskym táborom na Slovensku je bratislavská skupina USP - Ultras Slovan Pressburg. Tvoria ju radikáli z radov fanúšikov Slovana a do povedomia verejnosti sa za posledné roky dostala hneď niekoľkokrát. Takmer každý zápas, na ktorí sa priaznivci "belasých" vyberú v hojnejšom počte, sprevádzajú prísne opatrenia a je označený za rizikový. Vekové rozpätie jej členov je pestré - od mladých, osemnásťročných chlapcov, až po dospelých, často aj 35-40 ročných mužov. Mnohí "tvrdí" chlapci z radov USP sa netaja sympatiami k neonacizmu. Chuligáni Slovana majú družbu s českým 1. FC Brno a miestnou skupinou JKG.
Najväčšou akciou USP za posledné roky bola na slovenské pomery mamutia bitka proti bande Spartaka Trnava a Baníka Ostrava (vtedy ich spájala družba) v Bratislave, ktorú aj za pomoci kamarátov z Brna Slovanisti vyhrali. Na oboch stranách sa vtedy zúčastnilo vyše sto bitkárov. S obdobím posledných mesiacov sa spájajú tiež prehratý "fight" USP s oveľa početnejšou bandou Sparty Praha posilnenou o Nitranov a Košičanov a víťazná bitka s chuligánmi Banskej Bystrice a ich družbou z Belchatowa. Vedieť o sebe dali Slovanisti tiež na medzinárodnom poli pred zápasom Intertoto pohára vo Viedni, alebo pri víťazstve nad Baníkom Ostrava pred duelom českej Gambrinus ligy.
Ostatné chuligánske tábory na Slovensku zaostávajú za USP výrazne kvalitou, aj kvantitou. Košická skupina Rebels VSS má dlhoročnú tradíciu, siahajúcu až od deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. V súčasnosti však Košičania najmä kvôli odľahlej polohe vykazujú len malú aktivitu a smerujú ju hlavne proti úhlavnému rivalovi z Prešova. "Rebeli" udržujú dobré vzťahy s Nitranmi. Medzi ich najväčšie akcie za posledné obdobie okrem spomínaného víťazstva nad Slovanom patrí víťazná bitka na počty s Banskou Bystricou a ukoristenie vlajok Prešova a Miškolcu počas zápasu Tatrana v Trebišove, resp. prípravného duelu Košíc s maďarským prvoligistom. Aj v radoch Rebels môžeme nájsť starších, ale aj mladších členov.
Za jeden z najaktívnejších táborov na Slovensku môžeme označiť NYH - banskobystrickú skupinu Neusohl Young Hooligans, ktorá funguje ako súčasť ultras Red White Angels. Ako napovedá jej názov, tvoria ju predovšetkým mladí chlapci z Banskej Bystrice a jej okolia. Väčšina členov má menej ako dvadsať rokov. Už dva roky funguje Bystričanom družba s poľským GKS Belchatów. Ich najväčšími akciami za posledné obdobie boli spomínaná bitka so Slovanom v počtoch približne štyridsať ľudí na oboch stranách, víťazný "fight" v Zlatých Moravciach nad Nitrou a domácimi, či prehry vo "férovkách" s Košicami, alebo Slovanom (15 na 15). Určitú aktivitu vykazujú aj Žilinčania a ich skupina Terror Boys, Prešovčania, a napriek vyhláseniam o rozpustení "chuligánky" aj Nitrania a členovia v minulosti veľmi známej skupiny Red Black Warriors (Spartak Trnava). Tí o sebe dali naposledy vedieť v Žiline počas minulej sezóny, keď pri miestnom Tescu porazili zostavu domácich posilnenú o družobný Goral Zywiec.
Čo teda robiť?
O kom teda neprestajne píšu médiá v súvislosti s nepokojmi na štadiónoch, keď chuligáni realizujú svoje hobby mimo pozornosti verejnosti a na odľahlejších miestach? Na túto otázku len ťažko hľadať odpoveď. Pravdivá môže byť klišé hláška, že možnosti veľkej masy využívajú niektorí nespratníci na vyvolávanie nepokojov. V susednom Česku nazývajú týchto ľudí "vandrákmi". Upriamujú na seba pozornosť demolovaním vlakov, alebo zariadení štadiónov. Chuligáni ich neakceptujú. Drámu na štadiónoch, ako to bolo aj v prípadoch dunajskostredského zápasu, či žilinského finále Slovenského pohára, však často odštartuje svojim zásahom polícia. O oprávnenosti jej zásahov sa veľmi často vedú diskusie, ktoré však nikam nevedú. Každá strana háji sama seba a konsenzus názorov je v tomto smere nemožný.
Isté je len jedno. Ani v Dunajskej Strede, ani v Žiline sa medzi sebou nebili členovia súperiacich táborov, ale strážcovia zákona zasahovali proti davu. Kvôli pyrotechnike, kvôli vytrhaným sedačkám, alebo hajlujúcim jedincom. Vo všetkých prípadoch pykali pre nepríčetnosť pár jedincov fanúšikovia ako celok.
Riešením môže byť príklad z Anglicka. Keď si už brať návod, treba si ho zobrať so všetkým, čo k tomu patrí. Tak ako na Ostrovoch vymizlo násilie zo štadiónov, rovnako nepredstaviteľný je tam bezhlavý zásah polície voči mäse ľudí. K tomu je však potrebné financie investovať zmysluplnejšie - napr. do kamerového systému, ktorý umožní identifikovať spomínaných jednotlivcov. Tisícčlenné zástupy policajtov na ligových zápasoch totiž slovenský futbal, ani povesť jeho fanúšikov, nevylepšia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama