História CASUALS Scény.

1. června 2010 v 20:53 | internet |  FANS

V 70tych rokoch bolo medzi casuals v móde nosiť dlhé vlajúce vlasy, extra veľké bokombrady a vôbec mať zarostlej ksicht. Najzákladnejšie vecí na vzhľade bol sveter čo najviac pri krku do "véčka", vesty, obtiahnuté tričká a dlhý nohavice do zvonu. A čo pitomý topánky na podpätkoch? Jasne, stačí sa pozrieť na zápas Cardiff s Manchestrom United v roku 1974.

Somrácký bundy (the dosser jacket) čo boli dlhý kabáty vo vojenským štýle, doma počmárané klubovýma symbolama značkovacíma Perama. I keď nie kazdy tento štýl prežíval, ako sa blížil koniec sedemdesiatych rokov, dostali sa do módy užšie džínsy a vlasy sa krátil, a to dosť razantne. Bola to doma boomu skinheads hnutia v týchto časoch, ale tento štýl už začal skôr.



Chuligáni hrdo nosili klubové symboly, obzvlášť potom pri zápase národného tímu najmä pri podpore reprezentácie v zahraničí.
A skins hnutia práve bolo na vrchole koncom 70tych a začiatkom 80tych rokov, vďaka obrovskej popularite SKA hudby v tej dobe.


V snahe ladiť s davom a nevyčnieva z neho, čo moc nešlo v pracovných vetrovkách Donkey a 18tich dierkových martenskách, dostali futbaloví gangstri dobrej nápad. Uvedomili si, že treba vyzerať nenápadne a nevinne. A tak sa na štadiónoch začali objavovať nové značky módnych návrhárov zo zahraničia, ktoré si chuligáni presunú krádežema, keď cestovali so svojím tímom za pohárovýma utkáníma naprieč Európou.
A to bol deň, kedy sa narodili anglickí casuals.
Krásne svetríky jasných farieb alebo triká od Pringle, Ellesse, Lyle and Scott, Fila, Sergio Tacchini, Lacoste, Cerutti, Benneton a Adidas. Bundy od Burberry a Aquascutum (Harrington), Fila, BJ Trackies a handry od Peter Storm keby mrholilo.
Značky ako Aquascutum a Burberry sa ešte mohli hrdo nosiť na tribúnach, ale neskôr už na sebe začali casuals nosiť to, čo nosili yuppie (mladá vyššia stredná trieda-pozn.správce). A chuligáni si začali aj slušne zarábať.
A s tým dorazila na štadióny aj drahá dizajnerske garderóba, a tak chuligáni skôr pripomínali zámožnej businessmanov, a dokonca mohli aj ukázať vizitky - ale svoje vlastné vizitky tzv (calling cards).

Ukážky "calling cards"


Koncom 80tych a začiatkom 90tych rokov sa zdá, že tento trend mierne utícha, a je v tejto dobe k videniu pomerne nevýrazný oblečenie, príliš veľa plandavých plesňových (= "Acid wash" = prané s chloridom - pozn.správce) riflí a pruhované tričká! Dost sa hovorilo o tom, že je to dosť bláznivej prechod na casuals scéne a že takto to ide do sračiek.
Chelsea Headhunters, ktorým sa tyhle novoty silne nepáčili, vyliezli dokonca s trikama s nápisom "Hooligans Against Acid".
Scéna sa zdvihla, značky ako Stone Island sa začali dobre rozbiehať koncom 80tych rokov, a návrhár Massimo Osti mal okrem tejto značky na trhu aj iné, treba Left Hand a taky krásnu CP Company s jedinečnou bundou Mille Miglia, ktorá sa dostala na pulty v roku 1988.
Talianska móda sa dostala do kurzu, as ňou aj "nové" tkaniny, ako treba polyuretán.


V téhle dobe sa zase kruh uzatvára, a rovnako ako v 80tych rokoch musí chuligáni prísť s novým spôsobom, ako splynúť s okolím a vytvoriť nejakú novú kultúru v obliekaní, to čo už je na tribúnach 20 rokov už nefunguje, a nemá ten efekt. Mladí vytrznici proste neladí a nevyzerajú ako okolité ľudí a to hools pomaly ničí, casuals sú príliš výrazní pre okolie, všade kam idete už je nudné vidieť stále tie isté Stone Island visačky na rukávoch, ktorý sa miešajú s Burberry alebo Aquascutum vzorkou. A Burberry teraz ešte začalo byť populárne v tom ultra super skvelom Ghetto štýlu.
Neviem ako ostatní, ale nemám rád Gangster Rap a nechcem vyzerať ako ľudí čo Takzvaní v tých ich piesňach. A tak zatiaľ čo pre tých americký gansta štýl je to vítaná novinka, tak v subkultúre casuals to vyzerá na vymieranie po viac ako 20tich rokoch.
A najväčšie zlo je ten výmysel nových Burberry čiapok, čo sa spopularizovala a hodili sa do veľkovýroby a teraz kazdy človek so psom v tom športuje. Aquascutum urobil to rovnaký, a muselo to štát obe firmy plno peňazí tá popularizácia, ale určite sa neteší z toho, keď vidí, aký množstvo ľudí v tom behá po svete. Ja svoju čiapku Aquascutum predal, keď som ako neutrálny fanúšik na zápase Burnley proti Nottinghamu Forrest videl chuligánskou bandu Burnley a deväť z desiatich chuligánov malo Aquascutum šiltovku na palicu.
Nedávno som kúpil ojedinelú a ťažko sehnatelnou rôznofarebné vec, ale pochybujem, že v tom budem moc chodiť. Tá značka je v dnešnej dobe až moc dobre známa - Stone Island, ktorá je naviac všade rozšírená, ale už je menej drahá a menej štýlová ako bola prv, a na viac je všade plno podsunutých falzifikátov, a tak si rozmyslíte, či dáte vašich 200 ťažko zarobených libier za zvršok, kterej niekto jinej takmer rovnako vyzerajúce kúpi na ebay.com za 30 libier.
Aquascutum je napriek tomu dosť silná, zvršky s prepracovaným vzorkou a nadčasovými Harrington sú ešte in, k tomu jednotná šál, ako nosili casuals pred viac než desiatimi rokama.
Lacoste - to nikdy zo scény neodošle a klasická polokošile je stali bestsellermi, ale rozhodne je dobrý sa vyhnúť teplákové súpravy od Lacoste - pokiaľ teda nežijete v Merseyside (= mesto na severozápade Anglicka s 1,3 miliónom obyvateľov - zrejme asi v zmysle, že teplákovky Lacoste nosí len burani - pozn.Správce).
Adidas - znovuzavedenia staré klasiky (Superstar - pozn.Správce) sú bestselleru vo väčšine obchodoch.
Prada - stále veľmi málo rozšírená značka, pretože je stále dosť drahá
CP Company - stále slušný výber, ale hlavne tie staršie veci, jej pokračovateľ Stone Island - veľmi drahá značka s veľmi kultovému vecami, to je práve tá značka, ktorá urobila kabáty sa smogovýma maskama a zapracovanýma rukavicema, kabáty, ktorý vás mohli chrániť pred atómovým výbuchom ako aj kabáty, ktorý sa mohli premeniť vo stan, alebo aj pohovku. No nebolo to snad príťažlivé? A samozrejme aj klasiku a legendu tribún - the Mille Miglia bunda! - Aj ja si jednu kúpil, "len za babku" - za 410 libier - a to v Nemecku.
Armani - čiapky a džínsy sa zdajú stále populárne.
Paul and Shark - značka založená ako jachtárska, ktorá zotiera rozdiely na oboch stranách tribún a na rohoch ulíc v Británii medzi subkultrurami casuals aj Scally * a je vidieť u obidvoch subkulur, populárny medzi veľkým počtom mladíkov, čo si potrpia na dizajn (napríklad nohavice, ktoré mali zabudovaný teplomer a merali vám teplotu celý deň - pozn. správca) (a cenu) a je dosť podobná Stone Islandu - a je taky populárne medzi subkultúrou Chavvy **, mladíkov, ktorí by radi chodili ulicema s rukami dole pred svojimi nohavicami, a ktorí majú tie nohavice dosť často zastrčený v ponožkách. Je dôležité tiež poznamenať značky, ako je Hugo Boss, Paul Smith, Berghaus, Timberland. Nové značky sa často objavujú, väčšinou kladúce dôraz na detail. Talianskej značky ako Mandarina Duck a Ermenigildo Zegna - extrémne drahé a preto teda len pre pár vyvolených, a aj ďalšie rôzne značky ako 6876, Duffer, Fake Genius, Stussy, Felix Blow, Mulberry, Hackett, Hope and Glory, Calvin Klein, Griffin, Iceberg, Silas and Maharishi. Jedna značka, ktorá si buduje nové silné postavenie medzi ostatnými je One True Saxon - môj osobný favorit a patril som medzi prvou zo scény, kto si od nich objednal. Nie každý v nej nájde zaľúbenie a ohromí ho, ale je určite dobré sa odlišovať. Nepotrebujem mať u niekoho body kvôli hadrům, ale som přesvědčenej, že som v našom grófstve prišiel s touhle značkou ja, a hrdo som ju nosil od tej doby, čo prvýkrát vyšla, a pamätám si takmer po tri roky sa ma chuligáni pýtali "Čo je tohle za hovno čo nosíš ..? " A teraz to nosia takmer všetci ...

* Scally = slangový výraz pre subkultúru mladých pracujúcich ľudí podobným subkultúre "Chavvy", sledujúci v televízii sitcomy a nekonečný seriály typu soap opera, nosiacich strereotypní nákladné oblečenie, dnes obvzlášť v Liverpoole často obliekajú značkové športové oblečenie a topánky (najmä Nike Air Max alebo Reebok classics) a oblékající tmavé oblečenie, najmä čiernu, šedú a námorníckou modrou. Všetci vyzerajú veľmi podobne a ako súčasť jednej skupiny, ale iba lokálne, sú veľké rozdiely v oblečením aj medzi blízkymi oblasťami ako medzi Liverpoolom a Chesterom, či medzi Manchesterom a Boltonom - v tom je základný rozdiel medzi "Scullym" a "Chave" - Chav je sa stereotypnému hadrama so vzorkou Burberry a tzv.Bling šperkom najčastejšie na krku.

** Chavvy = slangový hanlivý výraz pre stereotypné subkultru v Spojenom kráľovstve, ktorá je fixovaná na móde a nosia väčšinou jej falzifikáty, a najvýznačnejšom črtou oblečenie je Burberry vzorka - najčastejšie nosený na najviditeľnejším mieste - v podobe šiltovky, a ďalšie športové oblečenie v podobe teplákových súprav, kapucňa. A na krku už spomínaný Bling-Bling šperk z imitácie zlata. Firma Burberry, ktorá sa stala synonymom a priamo súviseli s Chav subkultúrou zastavila produkciu svojich značkových šiltoviek v roku 2004 a pokúsila sa dištancovať od tejto stereotypnej subkultúry. A na základe toho stiahla aj chránený kockovaný design zo svojich výrobkov do tej miery av takom rozsahu, že Burberry vzorka je viditeľný už len na vnútornej podšívke alebo na veľmi zle viditeľných častiach šatstva. Firma argumentovala tým, že celá subkultúra chavs je spojovaná s falšovanými verziami jej šatstva. Podľa odhadov Burberry bolo medzi chavs menej ako 10% originálov.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama