O postup (5. kolo) ŠFK Sereď - FC VSS Košice Nedeľa 30.4.2017 16:30

Rowdies!

2. června 2010 v 21:05 | internet |  FANS
Žiadna udalosť nevykresľuje sociálny fenomén "futbalového hooliganismu" dramatickejšie než smrť 39 talianskych divákov počas finále PMEK medzi FC Liverpool a talianskym tímom Juventus, hrané na Heysel Stadium v Bruseli, Belgicku, 29. mája 1985 z rúk futbalových hooligans z Liverpoolu. (Kerr, 1994).

Po zhliadnutí filmu o tejto udalosti, belgické úrady identifikovali skupiny Liverpoolských fans ako tie, ktoré podnecovali zlomyseľné útoky proti talianskym fans, ktoré obratom viedli k úteku ľudí snažiacich sa uniknúť násiliu. Liverpoolští hooligans mali navlečené kukly a boli ozbrojení rôznymi zbraňami vrátane sekier a palíc (The Times, 30.05.1985). Brutalita tejto udalosti bola podľa očitých svedkov neuveriteľná, liverpoolští hooligans tiež na ležiace telá močili a skákali okolo ako na oslavách (Canter, 1989). Včas boli hlavné útočníci postavení pred súd a odsúdení u belgického súdu.

Neevropané, ktorí počuli o incidente, ho pravdepodobne považovali za tragédiu, ale za izolovanú udalosť. Briti, rovnako ako ostatné európski občania, sú si väčšinou vedomí problému, ktorý sa stal známy ako "Britská choroba" (Canter, 1989), alebo futbalový hooliganismus.

1985 bol zlým rokom pre profesionálny futbal v Británii, pretože sa nielen prihodil známy incident v Bruseli, ale "vypukol oheň na štadióne FC Bradford City a usmrtil mnoho ľudí", zrejme spôsobený zapáleným Molotovovým coctail, "a zrútila sa múr v Birmingham City, čo tiež viedlo k niekoľkým obetiam "(Canter, 1989). Navyše, od roku 1985 do 1990 boli všetky britské futbalové kluby vylúčené z európskych súťaží ako výsledok tragédie na Heysel Stadium.

Povrchne sa zdá nepochopiteľné, že by futbaloví fans zomreli úmyselne z rúk iných, s hlbším porozumením futbalovej scény sa stáva jasné, prečo sa tieto incidenty vôbec odohrali. Bolo to len otázkou času, kedy aktivity futbalových hooligans skončí tragédiu v takom meradle ako na Heysel Stadium. Našťastie, 13 rokmi neskôr, tu nie sú žiadne incidenty o mnohých mŕtvych, hoci úmrtia spôsobené futbalovými hooligans sa stále stávajú a anglickí hooligans sú stále v "kurze". Britský futbalový hooliganismus sa ako "mimoriadne anglická zábava" (Kerr, 1994) rozšírila do ostatných európskych krajín.

Američania mohli počuť o už vyššie spomenutých incidentoch, ale pre väčšinu je predstava organizovaného násilia a iných kriminálnych aktivít uskutočňovaných tvz. "Fans" profesionálnych športových tímov ťažko na pochopenie. Avšak, v Anglicku a iných krajinách sveta, je reálna hrozba stať sa obeťou futbalového hoooliganismu pri návšteve futbalového zápasu.

Na rozdiel od hooliganismu v 60. a 70. rokoch, futbalové výtržníctvom dnes je zriedkakedy reprezentovaného nahodnymi akty násilia alebo akciami neorganizovaných skupín. "Chelsea Headhunters", napříkůad, sú notorickým futbalovým chuligánským gangom v Londýne, ktorý má špecifickú hierarchickú riadiacu štruktúru. Nedávny vodca tejto skupiny bol Terry Last, právnik pre advokátske kancelárie (Keel, 1987). Nasledujúcu pasáž od "Operácie vlastný gól" (Darbyshire, 1991) ukazuje na fakt, že futbalový hooliganismus nie je niečo náhodného a spontánneho:

Dôležitým znakom "Headhunters" výtržníctvom bol stupeň detailného plánovania skúmajúci možnosti pre násilie s inými hooligans. Násilie ktoré splodil nebolo spontánne. Mohli zmobilizovať okolo 400 hooligans, veliť im ako vojenskí velitelia do akcií plánovaných týždne, niekedy aj mesiace vopred. Pre výjazdy, napríklad, radšej než byť zatknutý počas miestnych policajných bezpečnostných operácií, odchádzali svoju vlastnú trasou a prichádzali z úplne iných smerov na nádražie do určitého mesta, kde vlaky z Londýna nestavajú. Táto extravagantná metaúdajov cestovanie bola financovaná tisícmi librami držaných na niekoľkých bankových účtoch.

Úsilie britskej polície a iných inštitúcií zodpovedných za kontrolu a elimináciu futbalového hooliganismu, má len polovičnú úspech (Canter, 1989). Vtrhnutí na trávniky a masové násilie vzrástlo v prvých rokoch 20. storočia a úspech prevencie proti týmto aktivitám tvrdého jadra futbalových hooligans bol veľmi skromný, pretože problém hooliganismu spojený s anglickým futbalom začal prekvitať.

Futbalový hooliganismus je teraz neoddeliteľnou súčasťou anglickej spoločnosti a tiež iných častí Európy. Reputácia Angličanov všeobecne trpí ako následok vyvádzanie futbalových hooligans, ktoré si často berie na mušku zahraničnú tlač a pri tej príležitosti opisuje Anglicku ako národ futbalových hooligans.

Väčšina anglických futbalových divákov sú naozajstní, právo rešpektujúci, fanúšikovia futbalu, a nikdy by nemalo byť ich tradičné prozpěvování, chorály a veľké nadšenie pre futbal zamieňané s futbalovým hooliganismem. Skutočne, niektorí futbaloví hooligans sú tiež ozajstní fanúšikovia futbalu a byť hooligan hneď nesmazává individuálny príslušnosť k určitému futbalovému tímu. Avšak, väčšine hooligans je štýl hry alebo úspech tímu normálne ukradnutý. Futbaloví hooligans predstavujú malé percento futbalového davu a niektorí autori dokonca tvrdia, že "futbalové násilie nie je tak rozšírené, pravidelné a častý aspekt v chovaní davu na futbalových zápasoch .... ako nám to opisuje tlač" (Canter, 1989).

Futbalový hooligan je pojem používaný pre popis asociálnych aktivít fanúšikov profesionálnych futbalových klubov. Slovo hooligan vzniklo v 19. storočia v Londýne podľa írskej imigrantské rodiny mene hooligan (Williams and Wagga, 1991), ktorá terorizovala územie East Endu. Pojem hooligan bol neskôr použitý ako všeobecný popis pre akékoľvek kriminálne alebo výtržnické správania.

Slová futbal a hooligan boli spojené zhruba pred 30-timi rokmi kvôli mnohým výtržností hooligans spojených s profesionálnym futbalom. Útoky hooligans sú zvyčajne mierenie proti iným gangui hooligans, ale tieto rovnaké skupiny sa môžu spojiť do jednej skupiny "vytvoriť určitý druh super hooliganské koalície pre výjazdy do zahraničia, aby" podporili "anglickú repre" (Hornby, 1992). Len čo sa títo hooligans vráti späť do Anglicka, je koalícia nahradená starou nenávisťou.

Čo môže byť mätúce, keď sa opisuje futbalový hooliganismus, je to, že incidenty môžu, a často taky sú, vyvolávané ďaleko od štadióna. Nálepka hooliganismu je daná incidentom spojených s futbalovými fanúšikmi bez ohľadu na miesto stretu. Typy správania a akcie radené ako futbalový hooliganismus sa veľmi líšia. Futbalové výtržníctvo môže zahŕňať výtržnosti, vtrhnutí na trávnik, napadanie hráčov, bitky, vandalizmus, opilstvo a útoky v opilstva, verbálne a fyzické útoky, použitie zbraní, hádzanie rôznych UFO, zabitie.

Trivizas (1980) zistil, že 67 percent zatknutie bolo pre "používanie hrozieb, urážajúcich a urážajúce slov alebo správanie s úmyslom spôsobiť narušenie poriadku a pokoja". To je čiastočne kvôli ťažkostiam pri zatýkaní hooligans, ktorí tvoria veľkú skupinu a fakt, že sa polícia skôr zameriava na zákrok proti útočníkom s útočným správaním, u ktorých vedia, že na ne majú dosť dôkazov je usvedčiť.

Akcia futbalových hooligans sa môžu uskutočniť pred, počas alebo po zápase. Úsilie polície zabrániť hooliganismu na štadiónoch zmenilo tvár futbalového hooliganismu. Canter (1989) tvrdí:

Zatiaľ čo jedna forma hooliganismu je odzrkadlené, na jej miesto prichádza ďalšie. Fanúšikovia, ktorí sú fyzicky oddelení od ihriska môžu po sebe hádzať UFA, mince a dokonca aj sedačky.

Pozadie Futbalový hooliganismus je relatívne nový sociálny problém, ale futbalové násilie je staré ako futbal samotný. Násilie športových divákov je už zdokumentované v rímskom ére (Canter, 1989). Futbal sa vyvíjal od stredovekých dedinských rvaček, v ktorých sa protivníci snažil preniknúť s kožou potiahnutým mechúrom na miesto bránené ich rivalmi. Bitky sa stali tak násilné, že v roku 1365 Edward III zakázal tento spôsob hry futbalu. Násiliu vo futbale pokračovalo a stalo sa problémom v celej histórii tejto hry av roku 1655 boli futbalové zápasy zakázané Olivera Cromwella.

Moderné, profesionálny model futbalu bol vytvorený počas 40. rokov 19. storočia. V raných dňoch profesionálnym futbalu bolo násilné súperenie bežné, a invázie na ihrisko a divácke násilnosti boli na každodennom poriadku počas 80. rokov 19. storočia (Walvin, 1986). Vlastne, väčšina predvojnového obdbí profesionálneho futbalu bola spojená s celkom obvyklými davovými výtržnosťami, ktoré, ako je uvedené (Williams and Wagga, 1991), by boli podľa dnešných štandardov považované za malé.

Obdobia po prvej svetovej vojne a počas druhej svetovej vojny bolo charakteristické poklesom davových násilností a neslušného správania. Davové výtržnosti spojené s futbalovými zápasmi postihli počiatočné roky futbalu. Keď boli nejaké nepokoje alebo vpády fanúšikov na ihrisko, ich cieľmi boli obvykle rozhodca alebo hráči ako reakcia na zlé rozhodnutie alebo zlé správanie hráčov, všetko v kontraste s organizovanými vpádmi na ihrisko, ktoré sa stali bežnými udalosťami v 70. rokoch 20. storočia. Avšak, futbalový hooliganismus počas 60. a 70. rokov 20. stor. nebol výsadou iba Británie. Williams et al. (1984) zaznamenal, že počas zápasu v Peru v roku 1964 bolo zabitých v páchaní 318 ľudí, 74 ľudí zomrelo v Argentíne v roku 1968, 69 v Rusku v roku 1982 a 29 v Kolumbii v tom istom roku. Ale, čo odlišovalo tieto incidenty od britskej verzie futbalového hooliganismu, to bola skutočnosť, že to všetko boli spontánne reakcie na zlé rozhodnutie rozhodcu a emocionálne reakcie po prehratom kľúčovom zápase a nie organizovanej násilia ..!!

Povojnovej roky boli boomom pre futbal a to sa prejavilo v rekordných počtoch predaných vstupeniek počtoch divákov na štadiónoch. Avšak, podľa Murphyho (1990) "Pocit víťazstva v druhej svetovej vojne začal opadať, na ľuďoch sa začala prejavovať nespokojnosť zo straty impéria az pomalého ekonomického rastu" av tú istú dobu bol v Británii aj "vzrastajúci verejný záujem o problém pracovného zaradenia mladých ľudí, rock and roll, a zvlášť "'Teddy Boys'.''Teddy Boys bolo meno mladého subkultu neskorých 50. rokov 20. stor., ktorý bol charakteristický špecifickým štýlom obliekania a účesu, tanca, rock & rollu a povesti násilia a zlého správania.

Teddy Boys boli tiež obviňovaní z rastu davových výtržností počas futbalových zápasov. Teddy Boys boli zapletení do mnohých vpádov na hracie plochy a masových bitiek s inými fans na futbalových zpasech. Avšak, v tejto počiatočnej etape, futbalový hooliiganismus sa ešte nestal "domácom" pojmom v Británii.

Ďalšia dôležitá etapa futbalového hooliganismu bola spojená s objavením sa skinheadské módy počas neskorých 60. rokov 20. stor. Skinheadské bandy sa objavili vo všetkých robotníckych profesiách spoločenského usporiadania a vo všetkých veľkých mestách a mestečkách v Británii. Silné chlastání a bitky s inými bandami bol spôsob života pre týchto mladých mužov z "tvrdej robotníckej triedy".

Tie isté skinheadské gangy chodili na futbalové zápasy povzbudzovať svoj tím. Hoci bola v tejto komunite silná oddanosť, v deň zápasu sa ľudia z rôznych štvrtí, ktorí sú po celý týždeň nepriatelia na smrť, spojili, aby čelili fanúšikom z iného mesta. (Taylor, 1978).

Vběhnutí na ihrisko, ktorých cieľom bolo buď prerušiť zápas alebo vyvolať boja s hooligans z opačného kotla, sa stala bežnou záležitosťou. Špeciálne "futbalové" vlaky, ktoré sa roky užívali pre prepravu futbalových fans, sa stali miestom vandalizmu a boja hooligans. Prelom 70. rokov bol svedkom vzniku bojůvek, ktoré sa stali predchodcami superhooligans 80. a 90. rokov. Tieto skupiny existovali u väčšiny divíznych profesionálnych futbalových klubov v Británii. "Najpreslávenejších" z týchto bojůvek bola tá, ktorá bola spojená s londýnskym klubom Millwall Football Club. Bola známa ako "F-troop".

Futbaloví hooligans z Millwallu boli známi pre svoju tvrdosť. V uliciach boli organizovaní podľa bojových schopností a veku. Najmladší členovia, známi ako "Underfives", sa pohybovali v prvej línii. Ich úlohou bolo vyštve ostatné proti nepriateľských hooligans, tak aby na ne zaútočili. Ak začal boj, do akcie vstúpila ďalšia skupina známa ako "treatment". Ak "Treatment" nemal vzniknutú situáciu dostatočne pod kontrolou, zapojila sa do akcie skupina známa ako "Surgery". Bolo to tvrdé jadro, v ktorom boli väčšinou indivíduá vo veku 30-40 rokov s policajnými záznamami kvôli násiliu.

Millwallská "F-troop" sa začala pomaly rozpadávať na konci 70. rokov, pretože hlavný členovia boli zatknutí a bezpečnostné opatrenia na štadiónoch bránila násilie ako na štadiónoch, tak aj v ich blízkosti. Avšak, organizácia a plánovanie, ktoré viedlo k aktivitám členov "F-troop", bolo podobné tomu, čo založilo super-hooligans skupiny. Boli to tiež bojovníkov spojené s tímami ako Liverpool, Manchester's Red Army, Chelsea, West Ham, Leeds, Birmingham. Skoro všetky profesionálne futbalové kluby mali svoju "verziu" "F-troopu".

Až na Millwall, boli bojovníkov iných futbalových tímov neorganizované skupiny indivíduí. Bitky, ktoré vypukli, mali na svedomí väčšinou známi hooligans nasledovaní ostatnými, ktorí boli na blízku. Unfortunately, 30 rokov neskôr je problém hooliganismu stále aktuálne a výsledkom eskalujícího násilia sú, v niektorých prípadoch, aj zabitie.

Pretože sa móda zmenila, skinheadské gangy na začiatku 70. rokov pomaly zmizli zo štadiónov, ale hooliganismus pretrval. Počet nájazdov na hracej plochy sa počas tohto obdobia zvýšil (Murphy, 1990), pretože sa futbaloví hooligans snažili dobyť sektor nepriateľských hooligans silou. V spolupráci s políciou, Football Association (obdoba zjeba SFZ) a majiteľovi futbalových klubov, boli vybudované oplotenie a bariréry, ktoré mali zabrániť vyššie uvedeným nájazdom (William and Wagga, 1991). Tieto preventívne opatrenia tiež slúžili inému dôležitému účelu, a to k oddeleniu nepriateľských futbalových hooligans od seba navzájom.

Avšak, komplikované barikády a ploty okolo futbalového ihriska postavené ku kontrole futbalových hooligans viedli neskôr k tragédii. Toto oplotenie viedlo k tomu, že prípadní futbaloví hooligans boli na štadióne uzavretí v jednom kontrolovanom sektora. Táto izolácia veľkého počtu osôb sa stala smrteľnou pascou 15. apríla 1989, kedy chaos vyvolaný fanúšikov u turniketov na Hillborough Stadium v Sheffielde viedol k smrti 95 Liverpoolských fans. Väčšina obetí bola ušliapaný alebo sa udusila, keď boli fanúšikovia tlačení a stláčanie na oplotenie a nemali kam uniknúť. Tento a podobné incidenty viedli k odstráneniu všetkých plotov a bariér na futbalových štadiónoch po celej Británii. Riziko ďalšieho podobného incidentu zatienilo aj hrozbu futbalových hooligans.

V celej Británii boli prijaté opatrenia na zamedzenie aktivít hooligans ako na štadiónoch, tak aj okolo štadiónov. Skupiny cudzích fans boli eskortovanej políciou ako na, tak iz vlakových nádraží a štadiónov. Možnosť vypuknutia hromadných bitiek a násilných stretov medzi futbalovými hooligans, bežných na konci 60. a na začiatku 70. rokov, sa začala znižovať. Avšak, počas prvej polovice 70. rokov, sa začala objavovať nová tvár futbalového hooliganismu, pretože hooligans začali používať ako zbrane rôzne predmety, ktoré hádzali na nepriateľské hools a na policajtov. Zabrúsené mince a "šípky" boli najobľúbenejšími zbraňami, pretože išli ľahko ukryť a mohli byť hádzané na dlhé vzdialenosti s celkom dobrou presnosťou.

"Kotly" za bránkami podporovali medzi hooligans rozvoj pocitu spolupatričnosti. Bolo to tiež miesto, kde sa tvorila povesť jednotlivých hooligans. Tí, ktorí boli buď dosť "tvrdí", alebo dosť "šialení" alebo oboje, mohli dosiahnuť statusu ako "true Nutter".

Walvin (1986) predstavil "životopis" chuligán nazývaného "Tiny", priaznivcov Chelsea Soccer Club. "Tiny" mal povesť provokatér a bol známy ako skvelý bitkari. Dostal doživotie za to, že strieľal do skupiny nepriateľských hooligans a niekoľko z nich vážne zranil.

Britské úrady začali brať vážne futbalový hooliganismus od polovice 70.rokov a volanie po tvrdších sankcií boli vypočutá. Tresty natvrdo, pokuty a iné tresty pre útoky spojené s futbalom sa stali tvrdšími než podobné "nefotbalové" útoky (Marsh, 1978). Bol tu nepatrný pokles v počte "futbalových" útokov, ale výsledky nových zákonov boli sklamaním.

Cez veľký počet policajtov, barikády a oplotenie, tvrdšie sankcie a segregácii fanúšikov, sa hooligans nedali zastrašiť. Úrady presne nevedeli, ako tento vážny problém riešiť. Koncom 70. rokov sa povaha futbalového hooliganismu začala meniť, pretože bolo stále ťažšie vyvolať nejakú bitku, a to ako v priebehu zápasu, tak aj po ňom. Klubová vedenia na konci 70. a začiatku 80.rokov inštalovala na štadiónoch uzatvorené televízne okruhy a umožnila tak jednoduchšie identifikáciu hooligans, a prinútila hooligans k väčšej opatrnosti. Hooligans začali organizovať bitky s inými hooligans v krčmách av uliciach mimo centra britských miest.

Vyčíňanie britských futbalových hooligans nebolo obmedzené len na Britské ostrovy. Rast incidentov spojených s hooligans počas prvej polovice 70.rokov viedol k ďalšiemu znepokojujúcemu rozvoju, pretože sa tieto incidenty začali objavovať aj na kontinentálnej Európe. Do roku 1974 bol zvyšok Európy hooliganismem relatívne nepoznamenané; bolo to niečo, čo sa dialo v Británii. To všetko sa zmenilo dňa 12. februára 1974, keď hral Leeds United PMEK proti francúzskemu Lyonu; tento zápas sa hral v Paríži (Barnes, 1974). Počas zápasu skupina hooligans z Leedsu zaútočila na francúzske fanúšikmi a vytrhávala sedačky a iné zariadenia štadióna a používala ich ako zbrane proti francúzskej polícii. Za 50 minút boli hooligans rozprášení a zatknutí. Tento jeden incident priniesol anglický futbalový hooliganismus do Európy.

Incidenty ako na klubovej úrovni, tak aj na úrovni anglického národného tímu začali pribúdať počas 70. rokov a pokračujú až dodnes. Kerr (1994) verí, že rastúce násilie anglických hooligans v zahraničí je čiastočne výsledkom reakcie na opatrenia zavedené na štadiónoch v Anglicku.

Rovnako ako v Británii, bezpečnosť prinútila európske krajiny začať bojovať proti hooligans. Polícia v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku užíva oveľa tvrdšie opatrenia než v Británii. Slzný plyn, plastikové projektily, palice a vodné delá sa stali obvyklým riešením nepokojov spôsobených anglickými futbalovými hooligans. aby podporili svoje miestne tímy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama