Zlatá Niké.

13. června 2010 v 21:06 | internet |  INFO

Mladšie generácie futbalových priaznivcov možno ani netušia, že Svetová trofej mala až do roku 1970, teda až do záverečného hvizdu arbitra vo finále v Mexiku (Brazília - Taliansko 4:1) slávnejšiu predchodkyňu - zlatú sošku bohyne Niké. Jej príbeh svojimi dramatickými zápletkami až do úplného zmiznutia z toho sveta doteraz patrí vo futbalovom zákulisí k najpútavejším... Futbalovú bohyňu víťazstva - Zlatú Niké - zhotovil na objednávku Julesa Rimeta v roku 1928 francúzsky majster Abel Lafleur.
Právnik Rimet, jeho krajan, nebol nikto iný ako predseda FIFA, ktorý na čele svetovej futbalovej federácie stál 34 rokov (1920 - 1954). Jeho zásluhou sa nielen z titulu, ale aj z ocenenia prestížnou a mimoriadne estetickou trofejou, ktorá bola z rýdzeho zlata (výška 35 cm, hmotnosť 3,8 kg), tešili prví šampióni z Uruguaja v roku 1930. Nikto vtedy netušil, aký strastiplný osud postihne "nemú" sošku.


Prvé nástrahy na ňu čakali počas druhej svetovej vojny, no starostlivo zabalená pred nacistami v škatuli od topánok pod posteľou viceprezidenta Talianskeho futbalového zväzu Ottorina Barassiho, odolala aj fašistom. Horšie to bolo pred MS 1966 v Anglicku. Pohár Julesa Rimeta (oficiálny názov trofeje bohyne Niké) záhadne zmizol v sobotu 19. marca počas výstavy Šport a známky v Londýne. Škandálu nebolo konca, na stopu zlodejom neprišiel ani chýrny Scotland Yard. Až prišiel na scénu - pes. Jeho pán, vtedy 26-ročný David Corbett, bol strážnikom majáka na Temži. A ako každé ráno, aj zopár dní po futbalovej svätokrádeži (BBC dokonca prerušila vysielanie, aby šokujúcu zvesť čo najskôr oznámila...) sa vybral so svojím psom Picklesom na rannú prechádzku. "Z ničoho nič ma začal podráždene ťahať z cesty do krovia. Prskal, brechal. Spočiatku som tomu nevenoval pozornosť, až potom, čo ma schytil za nohavice, som odhrnul krovie. Ležal v ňom balík v novinovom papieri, pod ním čierna škatuľa. Strhol som vrchnák a zbadal nápis Brasil 1962. Oblial ma pot, keď som sa spamätal, rýchlo som išiel na políciu." Pes Pickles sa stal hrdinom Anglicka, veď nešlo "iba" o futbal, ale o česť krajiny a kráľovstva. Liga na ochranu psov vyznamenala Picklesa striebornou medailou, poponáhľali sa aj filmári, ktorí jeho majiteľovi ponúkli rolu pre štvornohého priateľa vo filme Sliedič so zlatým nosom s denným honorárom 25 libier. Muž z majáka Corbett dostal na ruku vypísanú odmenu
5 000 libier a lúpežníkovi, robotníkovi z dokov Edwardovi Bletchleyovi, navliekli za krádež na ruky putá.

Vtedy iba málokto tušil, že Pickles iba o niečo predĺžil život Zlatej Niké, keďže po treťom titule šampiónov ju po MS v Mexiku (1970) dostali natrvalo Brazílčania. Lenže aj v takej božskej futbalovej krajine, akou je bašta "kanárikov", sa dejú nepredvídateľné veci! V Riu vydržala Niké iba do roku 1983, keď ju pred Vianocami ukradol priamo zo sídla Brazílskeho futbalového zväzu neznámy zlodej. Odvtedy o trofeji nie je ani chýru. Nepomohla ani intervencia Pelého, ktorý sa snažil "učlovečiť" páchateľov. S najväčšou pravdepodobnosťou dali zlodeji Zlatú Niké roztaviť na tehličku... Ak sa však raz ocitnete v Riu de Janeiro, vedzte, že Pohár Julesa Rimeta, teda jeho vernú napodobeninu, si môžete pozrieť. Je síce zo zlata, ale skromnejšia - váži iba 1,8 kg...


Zlatá Niké má dôstojného nasledovníka. Je ním Svetový pohár FIFA, vyrobený z 18-karátového zlata. Tri roky pred MS 1974 ho vybrala špeciálna porota. Z viac ako pol stovky návrhov vybrali model milánskeho sochára Silvia Gazzanigu. Prvý raz ju zdvihol nad hlavu kapitán NSR Franz Beckenbauer v roku 1974 po zisku titulu Nemecka na Olympijskom štadióne v Mníchove, naposledy v roku 2006 pri oslavách talianskej "squadry" v Berlíne najlepší futbalista Európy a kapitán Talianska Fabio Cannavaro. Na podstavec trofeje sa zmestí až 17 zápisov tímov - majstrov sveta, takže FIFA nemá až do roku 2038 starosť o to, o akú trofej budú hrať tímy na MS...


Už o niekoľko týždňov budeme poznať nového "prechodného majiteľa" vzácnej trofeje FIFA. Povedzme si teda o nej čosi viac. Svetový pohár meria 36,5 cm, váži viac ako šesť kilogramov a je pozlátený 18-karátovým zlatom. Hoci výhradný majiteľ (FIFA) si trofej cení na viac ako desať miliónov dolárov, jej športová hodnota je prakticky nevyčísliteľná. Podstavec trofeje má dve vrstvy malachitu a na spodnej časti je vygravírovaný rok a meno každého víťaza MS od roku 1974 v Nemecku. Kvarteto tímov ju vyhralo dvakrát - Nemecko (1974, 1990), Argentína (1978, 1986), Taliansko (1982, 2006) a Brazília (1994, 2002), jeden raz Francúzsko (1998). Od roku 1974 získavajú svetoví futbaloví šampióni do trvalého vlastníctva iba jej pozlátenú repliku. Originál zostáva naďalej v sídle FIFA. Pre istotu, aby Svetovú trofej FIFA nebodaj nestihol osud jej staršej a možno i slávnejšej predchodkyne...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama